Určite išlo o niečo veľké a dôležité.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský a minister životného prostredia Ján Budaj ťahajú za jedno lano (OĽaNO) a uzavreli „veľkonočnú dohodu o lesoch“. Veria, že v pohľade lesníkov, ochranárov a drevárov sa dá nájsť zhoda.
Dohodli sa na vytvorení stálej medzirezortnej komisie pre lesy, ktorej úlohou bude zdokonaliť legislatívu a odstrániť rozpory v pohľadoch pri ich správe.
Ministri majú rovnaký pohľad: „Sme rozhodnutí urobiť strategický obrat v postojoch štátu k lesnej krajine. Tá nám dáva popri vzácnej obnoviteľnej drevnej hmote aj oveľa vzácnejšiu ekoprodukciu. Všetky lesy sú hodné ochrany a našou úlohou bude nájsť taký spôsob ich správy, aby žiadny ich úžitok nebol podcenený a žiadna ich ochrana zanedbaná. Východiskom je úcta k prírode a sebadisciplína v ochrane pred škodlivými dôsledkami civilizácie. Lesy musia slúžiť občanom a nie tým, ktorí v nich vidia iba peniaze.“
Na nové pohľady netreba nové peniaze, lebo: „Jedným z cieľov medzirezortnej komisie bude túto produkciu reálne oceniť a získané prostriedky vkladať naspäť do zveľaďovania lesov.“
Dúfajme, že všetci z koalície a z opozície si uvedomia, že dýchame jeden a ten istý stále teplejší a teplejší vzduch a občas by mohli ťahať aj za jedno lano (nemusí to byť „ausgerechnet“ iba OĽaNO) a mohli by obnoviť samostatný Výbor NR SR pre životné prostredie.
Signatári Veľkonočnej dohody netušia, aké problémy spôsobili názvom svojej dohody budúcim maturantom. Určite si raz študenti popletú Vianočnú s Veľkonočnou dohodou.
Vcelku je pochopiteľné, že prečo Vianočnú dohodu z roku 1943 nepodpísalo nacistické Nemecko a jeho kolaboranti, ale menej jasné je, prečo k Vianočnej dohode neboli prizvaní aj vojaci, ktorí priamo vojensky riadili Slovenské národné povstanie.
Vcelku je pochopiteľné, že prečo Veľkonočnou dohodu nepodpísali lykožrúty, brutálni exportéri (iba kmeňov), Novácka elektráreň a štiepkari, ale menej pochopiteľné je, prečo dohodu nepodpísali samotné lesy, alebo sama Pani príroda.
Vcelku je pochopiteľné, že lesy ani Pani príroda sa nevedia sami podpísať, preto je načase prijať právnu subjektivitu lesov, riek, morí, vzduchu a vôbec Pani prírody a verte, že si na seba zarobia. Samozrejme, musia mať svojho inštitucionálneho zástupcu ombudsmana prírody, ktorý bude zastupovať a obhajovať celú prírodu nielen ochranu životného prostredia z hľadiska zdravia človeka.