Ja sa tej veľkej svine nebojím

Autor: Juraj Rašla | 7.5.2020 o 13:44 | (upravené 7.5.2020 o 15:37) Karma článku: 9,72 | Prečítané:  3661x

Nebojím sa ani líšky ani srniek, lebo ku mne na záhradu chodia iba v noci alebo nadránom, keď všetci ešte spíme. Ráno vstávam prvý a idem skontrolovať záhradu. Samozrejme, zase sme mali v noci na návšteve toho veľkého kanca.

Mne ale viacej vadí náš horný sused Sandokan, ktorý je čierny, divoký a veľmi drzý. Predstavte si to, ak ma nevidí, tak aj cez deň chodí po mojej záhrade. Musím ho stále vyháňať.

Za všetko môže ten veľký Juro. Na záhrade ani prstom nepohne, iba čumí doma na telku alebo do počítača a mudruje o koronakríze. Ak mu moja Katka niečo povie, tak kuká ako vyoraná myš. Mal by konečne urobiť poriadny plot, lebo okolo nás sú samé opustené záhrady plné bezdomovcov a divokých zvierat. Ešte som nevidel, žeby zdvihol svoju riť a niekedy chytil aspoň jednu myš a máme ich tu požehnane.

Možno sa veľký Juro bojí chodiť na záhradu, lebo aj v noci, keď spíme, zapína v byte alarm.

Ja bývam pod Bôrikom v Bratislave s mojou Katkou a s malým a veľkým Jurom. Krpca neznášam, lebo stále melie to isté a strašne vrčí. Ten krpatý Ďuro - truľo, keď pracuje, normálne fučí paru.

O tom veľkom Jurovi neviem, čo si mám myslieť. Niekedy je celkom fajn, ale minule ma skutočne vytočil. Keď sa v noci vrátil zo Štrasburgu, ma vyhodil z mojej postele. Hrubo proti mne zneužil svoju silu a veľmi ma urazil. Ešteže mám moju Katku, tá ma na noc prichýlila.

Ani veľký Juro a ani moja Katka nevedia, čo je dobré. Nevadí, aspoň viacej zostane pre mňa. Ja zbožňujem moje granule. Je to skutočná pochúťka, sú tam aj vitamíny aj všetky potrebne minerály.

Keď som sa dnes vrátil zo záhrady dobre „namakaný“, moja Katka už nebola doma a milostivého veľkého Jura som musel zobudiť, lebo som bol hladný.

Drzáň, ani dvere za sebou nezavrel, keď išiel na WC. S tou sprostou prostatou by mal niečo robiť a nemal by ma nechať tak dlho čakať. Ale do špajzy dvere zatvára, neviem prečo. Ja by som si tie granule vedel zobrať aj sám.

Moja Katka veľkému Jurovi napísala, čo má dnes všetko urobiť: „Félixovi daj granule a daj vyprať prádlo! Je v kúpeľni v lavóre!“

Veľký si dal nakoniec povedať, vybral zo špajzy granule a nasypal mi z nich do môjho taniera. Škatuľu s granulami samozrejme do špajzy neodložil, ale ju položil vedľa krpatého Jura.

Veľký bol dobre rozospatý, lebo do noci písal tie svoje somariny (ani jesť sa to nedá). Veľký si na stôl položil nôž, lyžičku, tanier, chleba, mlieko a maslo. Šálku položil pod krpatého Jura a dolial do neho vodu.

Kávovar zapol, ale krpatý začal blikať a zahlásil, aby sa doplnili zrnká kávy (fuj). Kávovar značky Jura bol vyrobený vo Švajčiarsku v kantóne Jura, preto mu hovorím malý alebo krpatý Juro.

Veľký konečne pochopil, čo je dobré. Do krpatého nasypal z mojich granúl. Mne to nevadilo. Ja sa s ním rád podelím na rozdiel od neho aj o posteľ. Krpatý mlel, vrčal, fučal paru a konečne urobil skutočnú pochúťku. Veľký si dolial do šálky plnej pochúťky ešte trochu mlieka, aj mu trochu pretieklo na stôl. Ako obyčajne to neutrel.

Keď si veľký Juro sadol a začal raňajkovať, aj ja som si prisadol k stolu a čakal som, že ma ponúkne s tou granulovanou pochúťkou. Somár, keď sa napil, nielenže ma neponúkol, ale vypľul to naspäť do šálky.

Znechutene som si išiel ľahnúť na gauč. Ja to po ňom také opľuté nebudem piť a bohvie, či nemá toho COVID-a. Veľký Juro celé dopoludnie čistil krpatého Jura a vymenil dobré granule za tie odporné kávové zrnká, čo sa nedajú ani rozkúsať.

Ešte som zaregistroval, že veľký Juro zobral lavór s bielizňou a išiel dole prať. Potom som zaspal.

Zobudil ma vrzgot garážových dverí, keď sa vracala moja Katka. Okamžite som vyštartoval. Ja som pri nej vždy prvý. Pohladkala ma a dala mi moje granule.

Veľkého sa spýtala, či rozvešal „prádlo“. Ten drzák povedal, že ho dal iba vyprať, lebo nemal napísané, že ho má aj rozvešať. Ešte jej povedal, že tá práčka už dáko divne klepoce, že budeme musieť kúpiť novú práčku.

Moja Katka išla do suterénu rozvešať bielizeň, ale hore sa vrátila úplne besná a s veľkým Jurom sa už vôbec nebavila. Iba mne povedala, že si musí dať kávu.

Vybrala si šálku a zapla krpatého Jura. Krpatý mlel, zavrčal, fučal paru a konečne urobil tú odpornú kávu z tých odporných kávových zrniek.

Samozrejme jej to nechutilo a vypľula to do umývadla. Darmo, nebola to pochúťka z granúl. Katka sa mi celý večer venovala a ja som jej priadol.

Až keď sme išli spať,  Katka povedala veľkému Jurovi: „Je to aj moja chyba. Mala som napísať, aby si prádlo aj rozvešal a hlavne, aby si do práčky nedával s prádlom aj lavór. Tú kávu z kávovaru vyhoď, tá sa nedá piť. Daj tam poriadnu 100% Arabicu, ale tú bio."

Škoda, lebo ja, Muro Félixss, by som si na káve z granúl skutočne pochutil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Správa o stave republiky: Vládnu nám Fekišovce (píše Samo Marec)

Mali plné ústa rečí o boji proti papalášom, ale pri prvej príležitosti sa sami papalášmi stali.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Čas na zadné dvierka

Právny štát sa odkladá. Poľsko a Maďarsko zrejme prinútia Úniu k ústupu.


Už ste čítali?