Najlepšie je aj najjednoduchšie. Otázku alebo sťažnosť treba ignorovať, pokiaľ sa dá. Ak sa už nedá, treba ich posunúť na majiteľa pozemku, na župu, na mestskú časť, alebo na magistrát (vybrať podľa potreby).
Ak politik predsa len pochybil, platí Plzákovská zásada: „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. “ (Samozrejme nie klince do vlastnej rakve.)
Ozajstný politik si nikdy neprizná chybu, prinajhoršom včas nájde „skutočne skutočného“ vinníka, napríklad predchádzajúce vedenie mesta, Brusel, konšpirátorov, komunistov, Covid, mimovládne organizácie, Sorosa, Gretu, Trumpa, Putina alebo koaličného partnera, ak „še“ inak nedá.
Čarovná veta je: „O probléme vieme a riešime ho aj bez vašej sťažnosti.“
Politik môže veci zmeniť, ale iba k horšiemu, alebo k ešte horšiemu. Preto dobrý politik problémy zásadne nerieši, ony sa vyriešia aj sami bez politika, prípadne počkajú. Politik zásadne iba reční, aby získal čo najväčšiu podporu verejnosti v budúcich volbách. Musí aj presvedčiť voličov, že vždy splní, čo sľúbil. Preto by nemal sľubovať prízemné konkrétne sľuby.
Na protibratislavských novinárov treba niekedy vytiahnuť ťažký kaliber. Treba sa ich spýtať, ale iba rečnícky, aby nemali možnosť odpovedať: „Pán redaktor (pani redaktorka), o čo Vám ide? Prečo rovnaké otázky nekladiete aj terajšej opozícii (bývalej alebo budúcej koalícii)? Prečo sa ich nespýtate napríklad na ...?“ (Vybrať a doplniť podľa konkrétnej situácie.)
Na negatívne správy používajte hovorcu, veď na to ho politik má. Pozitívne správy zásadne hovorí sám politik.
Treba byť pripravený aj na zákerné a nečakané otázky. Na otázku, že prečo sa napríklad najprv postavia nové štvrte mesta a až potom sa rieši nosný dopravný systém, odpovedajte, že hromadnú dopravu ste už dávno vyriešili novým systémom – kombináciou lanovky a podzemnej rýchlodráhy. Okrem toho sa počíta, že v Bratislave sa budú používať lietajúce autá podľa originálneho slovenského patentu. Za úvahu by stáli aj lietajúce električky a trolejbusy. Prínosom by bola aj lietajúca ponorka, ktorá by doletela k Dunaju, ktorý by potom podplávala a na druhej strane by pokračovala v lete aj v zime.
Ak niekto bude kritizovať, že nebol publikovaný pohľad na projektovanú novú Vydricu, na hlavné miesto Bratislavy, z pohľadu chodca, ale iba z pohľadu okolo letiaceho dronu, povedzte mu, že je prízemný. Poraďte mu, nech sa nepozerá na sedempodlažnú zástavbu, ktorá zatieni pohľad na hrad a na budovu parlamentu. Nech sa pozerá na Dunaj a na Pečniansky les, dokiaľ ho nezastavajú.
Najdôležitejšie je mať v zálohe niečo, s čím odpútate pozornosť verejnosti, napríklad korupčný škandál opozície, bývalej a budúcej koalície (v mimoriadnej situácii aj škandál vo vlastných radoch), ale vždy treba zvážiť cost a benefit. („Cost“ nie sú kosti sťažovateľa, ale cena – náklady.)
Najjednoduchšie je, keď stavebník vytne stromy bez súhlasu mesta. Určite má pripravený badžet na pokuty, tak netreba váhať a pokutu treba udeliť. Najlepšie je vopred dohodnúť pokuty, aby sa predišlo nedorozumeniam. V tomto prípade bude spokojný každý, aj novinár (pritibratislavský), aj stavebník - developer (probratislavský), aj verejnosť (?) a aj politik (vždy probratislavský), lebo zase zabodoval pre budúce voľby.
Problém je, ak na výrub stromov dalo súhlas mesto. Netreba robiť paniku, konečne má politik možnosť sa zbaviť nepohodlného úradníka. Samotné vyrúbanie stromov nie je problém, aj keď investor sľuboval ich zachovanie.
Skutočným problémom je, keď stavebník dostal povolenie na výrub stromov aj mimo vegetačného pokoja. (Vegetačný pokoj je od 1. októbra do 31. marca.) Zdôvodniť takéto povolenie je skutočne umenie. Tu sa ukáže, kto je skutočne schopný manažér, politik alebo dokonca štátnik. Môžete si prípadne vybrať niektorý z nasledovných dôvodov:
1. Na stromoch boli jedovaté húsenice, ktoré by sa mohli rozšíriť do celého mesta.
2. Korene stromov prerastali do tunela a hrozilo, že spadne.
3. Korene stromov rástli pod Kostol Najsvätejšej Trojice a hrozilo, že zamokrený a popraskaný kostol spadne.
4. Korene stromov rástli po Žižkovej ulici až k cintorínu a hrozilo, že sa ulica zosunie (sú tam viditeľné viaccentimetrové sadania a pukliny).
5. Peľ stromov spôsoboval alergiu.
6. Stromy vysadili ešte komunisti (fašisti). (Vhodný termín treba zvoliť podľa vlastnej orientácie.)
7. Zo stromov padali suché konáre a hrozilo poškodenie okoloidúcich áut a poranenie okoloidúcich chodcov.
8. Stromy zacláňali výhľad na hrad alebo na budovu parlamentu.
9. Podľa historických prameňov na tomto mieste nikdy neboli stromy a odstránením stromov miesto získa pôvodný vzhľad.
10. Lebo to boli kanadské javory a nie slovenské.
Odpoveď si treba obozretne zvážiť, lebo aj politika môžu obviniť zo šírenia poplašnej správy.
Radu na záver, v žiadnom prípade neodpovedajte na môj blog, lebo to verejnosť bude vnímať, akože trafená hus zagágala.