V každej predajni s erotickými pomôckami ponúkajú pre metódu „sado-maso“ esesácky štylizované uniformy, masky, pomôcky a fetiše.
Niektorí ľudia sú posadnutí sexualitou a akosi bez násilia sa im nedarí. Náš známy odborník na sexualitu „radí im“, aby vyskúšali metódu „sado-maso“, ak sa už inak nedá, ale iba s fingovaným násilím a s informovaným súhlasom zúčastnených.
Nie každý vie, čo je to „sado-maso“. Nemá to nič spoločné so sadlom ani s mäsom a ide o sadizmus a masochizmus. Sadista sa sadisticky preoblečie za esesáka a napríklad s bičíkom „mučí“ a ponižuje bezbranného masochistu dovtedy, kým nie sú obidvaja spokojní.
Nečudujem sa, že sa Vám to bridí aj čítať. Preto je lepšie nepraktizovať metódu „sado-maso“ verejne pred zrakom národa ani Boha, resp. cirkvi.
Preto je dosť zarážajúce, keď stretnete ľudí, ktorí verejne, pred celým národom, niekedy aj v štylizovaných uniformách, prejavujú svoje sympatie a obdiv k Hitlerovi a hajlujú s heslom „za Boha a za národ“. Známy sexuológ už iba bezmocne môže konštatovať: „Akosi sa to zauzluje.“
Korene tohto obdivu nájdeme v pamätiach dejateľov vojnového Slovenského štátu. Dojímalo ich, ako Hitler pri každej príležitosti prejavoval svoju lásku a obdiv k Slovákom. Dokonca pri každom pozdrave, namiesto „Heil Hitler!“, vždy rázne pozdravil: „Na stráž!“, ale vyslovoval to so starogermánskym prízvukom ako „NASSTRASS!“
Je to pravda, že láska ide cez žalúdok. Adolf Hitler sa najprv zamiloval do bryndzových halušiek. Prvýkrát ich jedol 25. októbra 1938 v najstaršej Bratislavskej reštaurácii Leberfinger v Petržalke.
Hitlerovi tak šmakovalo, že sa rozhodol zriadiť Slovenský štát a požiadal Slovensko o spojenectvo a o recept na halušky.
Hitler nenávidel okrem Židov, Cigánov, Slovanov (okrem Slovákov) aj mačky. Keď odchádzal z reštaurácie s plným bruchom halušiek a videl na druhom brehu Dunaja obrovskú sochu akejsi mačky, tak medzi zuby precedil povestné „Die Katze muss weg!“
Dnes už nezistíme, koho mal Hitler radšej, či svojho čistokrvného nemeckého vlčiaka, alebo čistokrvnú Evu Braunovú, ale skončili rovnako. Určite sa zamiloval do svojej čistokrvnej vízie sveta, kde na celom svete vládnu „čistokrvní nadľudia“ a „menejcenné rasy“ buď robia otrokov, alebo ich „nadľudia“ vyhubia.
Predstavoval si svet, kde je všade vycapený jeho portrét a hákový kríž, kde ľudia nechodia ale jednotne pochodujú v uniformách pod taktovkou bubnov.
Hitler nenávidel demokraciu, jemu sa videla „dekadentnou“. „Dekadentné“ knihy verejne spálil a ich „dekadentných“ autorov pred pálením koncentroval v táboroch. Nenávidel obdivovateľov planéty Pluto (plutokratov) a obdivoval planétu Marš.
V „Tretej ríši“ sa vydávali úradne overené rodokmene nielen na čistokrvné psy, ale aj na ľudí. Museli preukázať, že nemajú „menejcenných predkov“ až do šiesteho kolena. Dohliadal na to Úrad pre čistotu rasy.
Hitler sa netajil, že Slovákov považuje tiež za nadľudí. Vraj si cenil slovenské rasové zákony, ktoré boli ešte „dôslednejšie“, než tie nemecké, lebo zakazovali Židom vlastniť nielen napr. lyže, klavír, ale aj valašku, fujaru a spievať „Rež a rúbaj do krve ...“.
V praxi sa táto Hitlerova láska k Slovákom prejavila napríklad v programe Lebensborn. V tomto programe „rasovo čistí“ príslušníci SS dostávali dovolenky priamo z bojiska, aby oplodňovali kvalitným semenom „germánske dobrovoľníčky“ (tiež veľmi kvalitné). Z tohto programu narodené deti potom ponúkali v Nemeckej ríši na adopciu. Program Lebensborn (strom života) založil v roku 1935 Himmler (nebeský). Hitler zakázal členom SS zomrieť vo vojne za Tretiu ríšu skôr, než splodia aspoň jedného potomka – „nadčloveka“.
Hitler zariadil, aby sa programu Lebensborn mohli zúčastňovať aj slovenskí junáci – členovia HG a absolventi Vyššej vodcovskej školy HM. U Hitlera sa ostro sťažoval Reichsführer SS Himmler, lebo nemecké dobrovoľníčky dávali prednosť slovenským junákom a členovia SS mali potom depresie a nepomáhal im ani metamfetamín (pervitín) ani goebbelsovská propaganda. Ani to Hitlera neobmäkčilo. Vodcovia čistokrvných rás Slovákov a Nemcov si zachovali vzájomnú vernosť až do svojho konca a sám Himmler upadol na konci vojny u Hitlera do nemilosti.
Ale už ani nacizmus nie je ako býval. Skutoční nacisti by nikdy nedali postihnutému dieťaťu dar, lebo postihnuté deti v Tretej ríši boli ako prvé masovo vraždené injekciami a výfukovými plynmi v upravených autách.
Je dar 1488 € skutočne náhodný a určite nesúvisí so šifrou neonacistov? Číslo 14 predstavuje pre neonacistov 14 slov Davida Lanea pre budúcnosť bielych detí: „We must secure the existence of our people and a future for white children.“ V čísle 88 je zašifrované v poradí ôsme písmeno v abecede HH, čo sú počiatočné písmená „Heil Hitler“.
Ak napríklad bývalý učiteľ na tabuli s kriedou spočíta číslice v čísle 1488, dostane číslo 21 (1+4+8+8=21) tzv. „OKO“ – hazardnú hru. Nemali by sme zakázať aspoň hazardné hry?
Na pláž a nestraš!