„Máme holé ruci!“ a „Rúška dole!“

Autor: Juraj Rašla | 20.11.2020 o 7:07 | (upravené 21.11.2020 o 12:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  90x

Pri tohtoročných oslavách 17. novembra sa zrodil pred bránou Úradu vlády SR v Bratislave nový šport: „Mixlovanie bránou, lezenie po bráne a hádzanie fliaš, plechoviek a pyrotechniky na policajtov.“

Keď už „športovci“ nemali čo hádzať, začali skandovať: „Máme holé ruci! Máme holé ruci!“

Pred prezidentským palácom a pred parlamentom sa rozbehol iný kolektívny šport: „Chytanie COVID-a.“ Pomocou sociálnych sietí a televízie sa zvolá na manifestáciu čo najväčšie množstvo ľudí. Na nepovolenej manifestácii sa zhromaždení spolu solidárne pritúlia a kolektívne si snímu rúška za duchaplného skandovania: Rúška dole! Nenechajme še mučiť!“

Na Slovensku sa už v roku 2015 zrodil nový kolektívny mužsko-ženský šport: „Hod kameňom do detského kočíka so živým dieťaťom.“ Ženské družstvo sa preoblečie za Arabky, ktoré vytvoria okolo kočíka kruh a útočníkom sa otočia chrbtom, aby chránili dieťa. Mužské družstvo útočníkov musí byť mnohonásobne väčšie, aby sa zabezpečil dostatočný počet kameňov, ktoré sa hádžu do kočíka s detským „brankárom“. Pri hádzaní musia útočníci skandovať, napríklad: My sme tu doma! Slovensko Slovákom! Za boha, za národ! Slovensko si nedáme!“

17. november je na Slovensku od roku 2001 štátnym sviatkom. Pani prezidentka a iba niektorí vrcholoví politici vzdali úctu obetiam komunizmu pri Bráne slobody, ale ostatní si asi šetrili sily na COVID-a. Tohto roku sme akosi zabudli na našich študentov, ktorí boli v Prahe v roku 1989 „iba“ brutálne zbití. Zabudli sme aj na študentov, ktorí boli v roku 1939 zastrelení, alebo deportovaní do koncentrákov.

Diktatúry a totality môžu mať rôzne podoby a dobre sa im darí počas krízy. Živnou pôdou je pre nich neznášanlivosť rasová, etnická, náboženská, sociálna...

Je ale dobre, že u nás máme demokraciu, že si každý môže písať čo chce, hocičo hovoriť a skandovať, napríklad aj: „Máme holé hlave! Máme holé hlave!“

Máme taký štát, aký si zaslúžime a akí boli jeho otcovia zakladatelia: Mečiar, Dzurinda a Fico. Ostatní sa vo funkcii moc nezohriali.

Ale vykrikovanie: „Obesiť! Obesiť!“ a hádzanie fliaš, plechoviek, pyrotechniky a kameňov do policajtov, do žien a do detí je tiež demokracia? A čo provokatívne porušovanie zákonov a nariadení?

Verím, že väčšina nespokojných nie sú extrémisti a násilníci, ale prečo...?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Správa o stave republiky: Vládnu nám Fekišovce (píše Samo Marec)

Mali plné ústa rečí o boji proti papalášom, ale pri prvej príležitosti sa sami papalášmi stali.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Čas na zadné dvierka

Právny štát sa odkladá. Poľsko a Maďarsko zrejme prinútia Úniu k ústupu.


Už ste čítali?